Nedá mi nenapísať moje pocity zo sčítania obyvateľstva. Najprv som myslel, že sa ako správny ITčkár sčítam elektronicky, ale boli sme v Prahe na výlet a nejako som sa k tomu nedostal. Česke pivo bolo proti.
Sčítací komisár prišiel po hárky presne tak ako sľuboval, ja som nemal nič vyplnené a on teda: „ved to spravte teraz“. A ja naňho že ako, veď to je kopu informácií, čo treba vyplniť. Potom som si pozrel formuláre a v kľaku na chodbe bytu, sčítací komisár na dverách, som to vyplnil za asi 5 minut celé, za byt aj za seba.
Robilo sa veľké haló o tom, ake informácie sa pýtaju, ake je to neosobné, čo koho do toho a pod. Pozrime sa, ktorá informácia bola teda citlivá, zbytočná a eš-té-bácka.
Vierovyznanie. Niekto z veriacich sa hanbí za to, akého je vierovyznania? Chodí tajne do kostola, tajne je žid? Také časy tu už boli a myslím, že už pominuli. Dnes sa ľudia predsa nehanbia za to, aké vierovyznanie majú. A ak by niekto chcel zistit kto je akého vierovyznania, tak to zistí aj bez „hackovania“ sčítacieho formulára. Nakoniec, ako má štát bez toho, aby vedel, kto je akého vierovyznania, spravodlivo rozdeliť peniaze?
Postavenie v zamestnaní. To je tajná a citlivá informácia? Možno pre tajných agentov NBÚ a revízorov MHD. A ak to je tajné alebo to nechcem uviesť, tak to tam predsa nevyplním, či?
Sídlo zamestnávateľa. Nie, nerozumiem tomu ako môže niekomu vadiť napísať, z ktorého mesta je jeho zamestnávateľ. Aj revízor z najväčšou úspešnosťou na bratislavskej linke 34 by s tým nemal mať problém.
Spôsob dopravy do zamestnania. Chceme lepšie cesty, spojenia, ako máme vedieť kde, pre koho? A to je tajné či citlivé, že ako chodím do prace? Ak áno, treba ostať doma, dať si čaj a čakať na koniec sveta. Asi tretí v poradí tohto roku.
Počítačové znalosti. Prísne tajná a osobná informácia. Čakajú na ňu stovky súkromných firiem, aby ľuďom predali počítače a ponúkli školenia. Lebo budú vedieť, kde je najnižšia počítačová gramotnosť. A štát sa možno zameria na konkrétne oblasti Slovenska a skúsi pomôcť s penetráciou Internetu. Výsledky budú hrozivé. Naozaj. Viac ľudí na Slovensku bude možno vedieť pracovať s počítačom.
Počet živo narodených detí. Možno trochu necitlivo naformulované na prvé prečítanie, ale jasné. Ktorá žena v tejto oblasti nemá problém, s hrdosťou napíše, že vychováva štyri či dve krásne deti. Tajné to je asi ťažko. Žena, ktorej príroda nedopriala, túto otazku preskočí. Rýchlo.
Rozmery kuchyne a obytných priestorov. Pozrime sa na domy spred 15 rokov. Trojposchodové, dvojgeneračné, 175m2 obytnej plochy, dve kúplene, dve kuchyne. Realita dneška: štvročlenné rodiny v dvojizbovom byte. Jednoposchodové bungalovy o kúsok väčšie ako trojizbový byt v Humennom. Aké byty teda stavať? Veľké, malé, stredné? Áno, otravné zmerať rozmery izieb. Zaberie to asi 5 minút času raz za 10 rokov, to je trebárs 35 minút za život.
Neviem, mne sa to sčítanie zdalo byt úplne normálne. Bežné otázky, ak nechcem, na niektore neodpovedám. Ignorovať sčítanie pre ochranu osobných údajov a pritom vešať osobné fotky na Facebook, používať mobily, čo sledujú polohu užívateľa, mailovať cez Google Mail, čo je súkromná služba s podmienkami používania na desiatky strán...mi príde len ako nejaký druh zvláštneho odporu. Ten je obhajovaný demokraciou, slobodou všetkého možného a podporený paranojou, ktorá podľa mňa nemá opodstatnenie.
Jediný dôvod, pre ktorý by sčítanie nemalo zmysel je, že všetky dáta už niekde v nejakých informačných systémoch sú, len ich treba vytiahnuť. Tým by sme síce ušetrili pár miliónov eur za prípravu sčítania, ale minuli pár desiatok miliónov eur na prepájanie systémov, tendre, získavanie informacií, vytváranie pohľadov a sumarizáciu. A kto zaručí, že to bude všetko "anonymné", keď dáta by museli prejsť cez X ľudí, správcov, adminov, programátorov. Každému sa kde tu povaľuje vývojová verzia, stará záloha, textový dump, stratený USB kľúč, ukradnutý notebook. IT v našej štátnej správe je v plienkach (dajme tomu veľkosti 4, čo je stred), poslať daňové priznanie elektronicky je nemožné, kraľujú tabuľky v Exceli, sčítavanie stĺpcov kalkulačkou a návody typu „dva krát enter, tri krát šípka doľava“. Predstava prepojenia systémov je preto síce pekná, ale nereálna.
Nelepte identifikátory, nesčítavajte sa online, nerobte nič, čo nemusíte a čo vám nekáže zákon. Zamyslite sa ale, ako sa správate teraz. Nakupujete v eshope, zadáte svoju adresu, telefón, email, hodíte osobné fotky na Facebook alebo Picassu, používate Android alebo iPhone, ktoré zaznamenávajú vašu polohu. V obchodných reťazcoch používate klubové karty, ktore vas lákajú na zľavy, no ich primárnym cieľom je zistiť vaše nakupovacie zvyky a ponúkať vám tovar na mieru. Robíte to dobrovoľne. A štát chce raz dobrovoľne získať pár informácií, ktoré nám môžu pomôcť a poniektorí s tým máme problém.
PS: K tomu času meriania rozmerov izieb. Minule som spočítal, že sledovaním seriálu Dr. House som strávil asi 150 hodín života. Ak k nemu pridám Priateľov, Prison Break, Dextera a 3 minúty Sežerehady (čítaj Šeherezády), rysuje sa hrozivé číslo...
